Je was op zoek naar: mononukleárnych (Slovaaks - Engels)

interferón beta-1b tiež zosilňuje supresorovú aktivitu mononukleárnych buniek v periférnej krvi.
interferon beta-1b also enhances the suppressor activity of peripheral blood mononuclear cells.

narušenie týchto molekulárnych interakcií zabraňuje transmigrácii mononukleárnych leukocytov cez endotel do zapáleného parenchýmového tkaniva.
disruption of these molecular interactions prevents transmigration of mononuclear leukocytes across the endothelium into inflamed parenchymal tissue.

v klinickej štúdii bol intracelulárny polčas emtricitabín- trifosfátu v mononukleárnych bunkách periférnej krvi 39 hodín.
in a clinical study, the intracellular half-life of emtricitabine-triphosphate in peripheral blood mononuclear cells was 39 hours.

kinetika dfdctp tento metabolit sa môže nachádzať v mononukleárnych bunkách v periférnej krvi a nižšie uvedené informácie sa týkajú týchto buniek.
dfdctp kinetics this metabolite can be found in peripheral blood mononuclear cells and the information below refers to these cells.

intracelulárna farmakokinetika: v klinickej štúdii bol intracelulárny polčas emtricitabín-trifosfátu v mononukleárnych bunkách periférnej krvi 39 hodín.
intracellular pharmacokinetics: in a clinical study, the intracellular half-life of emtricitabine-triphosphate in peripheral blood mononuclear cells was 39 hours.

podobné ec50 hodnoty sa získali pri meraní antivírusovej aktivity nevirapínu v periférnych mononukleárnych krvných bunkách, v makrofágoch získaných z monocytov alebo lymfoblastoidných bunkových líniách.
similar ec50 values are obtained when the antiviral activity of nevirapine is measured in peripheral blood mononuclear cells, monocyte derived macrophages or lymphoblastoid cell line.

protinádorová aktivita katumaxomabu in vivo bola potvrdená na imunologicky oslabenom myšacom modeli karcinómu vaječníkov, kedy sa vďaka intraperitoneálnemu podávaniu katumaxomabu a mononukleárnych buniek z periférnej krvi človeka spomalil rast nádoru.
the in vivo anti-tumour activity of catumaxomab was confirmed in an immunologically compromised mouse model of ovarian carcinoma, where tumour development was delayed by an intraperitoneal treatment with catumaxomab and human peripheral blood mononuclear cells.

analýza mononukleárnych buniek z lamina propria, získaných biopsiou črevnej sliznice, ukázala, že liečba infliximabom zapríčinila redukciu počtu buniek schopných exprimovať tnfα a interferón γ.
analysis of lamina propria mononuclear cells obtained by biopsy of the intestinal mucosa showed that infliximab treatment caused a reduction in the number of cells capable of expressing tnfα and interferon γ.

tenofovirdifosfát má intracelulárny polčas 10 hodín v aktivovaných a 50 hodín v pokojových mononukleárnych bunkách periférnej krvi (peripheral blood mononuclear cells, pbmcs).
tenofovir diphosphate has an intracellular half-life of 10 hours in activated and 50 hours in resting peripheral blood mononuclear cells (pbmcs).

v neproliferatívnych mononukleárnych bunkách periférnej krvi (pbmcs) u ľudí sa zistil polčas tenofovirdifosfátu približne 50 hodín, pričom polčas fytohemaglutinínu stimulovaného pbmcs sa zistil približne 10 hodín.
in non-proliferating human peripheral blood mononuclear cells (pbmcs) the half-life of tenofovir diphosphate was found to be approximately 50 hours, whereas the half-life in phytohaemagglutinin- stimulated pbmcs was found to be approximately 10 hours.

používanie mifamurtidu súčasne s cyklosporínom alebo inými inhibítormi kalcineurínu je kontraindikované z dôvodu ich predpokladaného účinku na makrofágy v slezine a na aktivitu mononukleárnych fagocytov (pozri časť 4.3).
the use of mifamurtide concurrently with ciclosporin or other calcineurin inhibitors is contraindicated due to their hypothesised effect on splenic macrophages and mononuclear phagocytic function (see section 4.3).

voľná koncentrácia efavirenzu potrebná na dosiahnutie 90 až 95 % inhibície divokého typu alebo zidovudín-rezistentných laboratórnych a klinických izolátov in vitro sa pohybovala od 0,46 do 6,8 nmol/l v lymfoblastoidných bunkových líniách, mononukleárnych bunkách z periférnej krvi (pbmcs) a kultúrach makrofágov/monocytov.
the free concentration of efavirenz required for 90 to 95 % inhibition of wild type or zidovudine-resistant laboratory and clinical isolates in vitro ranged from 0.46 to 6.8 nm in lymphoblastoid cell lines, peripheral blood mononuclear cells (pbmcs) and macrophage/monocyte cultures.