Results for hypercholesterolémie translation from Slovak to Latvian

sporadicky sa vyskytli spontánne prípady hypercholesterolémie, avšak ich kauzalita nebola stanovená.
ir ziņots par sporādiskiem, spontāniem hiperholesterinēmijas gadījumiem, taču cēloņsakarība nav apstiprināta.

v rozsiahlej štúdii s pacientmi s heterozygótnou formou familiárnej hypercholesterolémie sa crestor podával 435 osobám v dávkach od 20 mg do 80 mg v rámci titrovania vhodnej sily lieku.
lielā pētījumā ar pacientiem, kam ir heterozigota imenes hiperholesterinēmija, 435 cilvēkiem deva 20 ģ

tieto výsledky sa zistili u pacientov s heterozygotnou familiárnou hypercholesterolémiou, nefamiliárnymi formami hypercholesterolémie a zmiešanými hyperlipidémiami vrátane pacientov s diabetes mellitus nezávislým na inzulíne.
Šie rezultāti attiecas uz pacientiem ar pārmantotu heterozigotu hiperholesterinēmiju, hiperholesterinēmijas nepārmantotām formām un jaukto hiperlipidēmiju, tai skaitā pacientiem ar neinsulinējamo cukura diabētu.

skúsenosti s podávaním lieku detským pacientom sú obmedzené na malý počet detí (vo veku 8 rokov a viac) s homozygótnou formou familiárnej hypercholesterolémie.
8 lietošana gados veciem cilvēkiem

− ako prídavok k diéte na zníženie zvýšenej hladiny celkového cholesterolu, ldl- cholesterolu, apolipoproteínu b a triglyceridov u pacientov s primárnou hypercholesterolémiou vrátane familiárnej hypercholesterolémie (heterozygotná forma) alebo kombinovanou (zmiešanou) hyperlipidémiou (zodpovedajúcou typu iia alebo typu iib podľa fredricksona), pokiaľ diéta a iné nefarmakologické možnosti neviedli k dostatočnému účinku, − na zníženie celkového cholesterolu a ldl- cholesterolu u pacientov s homozygotnou familiárnou hypercholesterolémiou ako prídavná liečba k ďalšej hypolipidemickej terapii (ako je napr.
apolipoproteīna b un triglicerīdu līmeņa pazemināšanai pacientiem ar primāro hiperholesterinēmiju, ietverot ģimenes hiperholesterinēmiju (heterozigotais variants) un kombinēto (jaukto) hiperholesterinēmiju (kas atbilst iia un iib tipam pēc fredriksona klasifikācijas), kad reakcija uz diētu un citiem nefarmakoloģiskiem pasākumiem ir nepietiekama.